AGCA protilátky, tiež niekedy nazývané ako GAB, sú namierené proti komponentom mucín produkujúcich phárikovitých buniek (Goblet cells). Po prvýkrát boli opísané v roku 1959 a sú detekovateľné nepriamou imunofluorescenciou na črevnom tkanive, rakovinových bunkách, ktoré boli diferencované do Goblet cells alebo imunometódami (ELISA a Western blot), ktoré používajú na detekciu purifikované mucínové preparáy z ľudského intestinálneho tkaniva. AGCA protilátky sú vysoko asociované s prítomnosťou zápalových ochorení čriev (IBD). Vo väčšine štúdií bola dokázaná prítomnosť AGCA u pacientov s ulceróznou kolitídou (15-28%), zatiaľčo výskyt v sére pacientov s ostatnými črevnými ochoreniami (vrátane Cronovej choroby) je veľmi zriedkavý.

Antigény

Za hlavný antigén týchto protilátok sa považuje mucínový glykoproteín produkovaný črevnými pohárikovitými bunkami.

Detekčné metódy

AGCA sú orgánovo špecifické autoprotilátky ktoré vykazujú pozitívne cytoplazmatické a membránové farbenie v črevných pohárikovitých bunkách. Na ich detekciu sa využíva metóda nepriamej imunofluorescencie na nefixovanom fetálnom čreve krvnej skupiny ,,0“. Fetálne črevo je vhodný substrát vzhľadom na to, že eliminuje nešpecifickú reakciu bakteriálnym a potravinovým antigénom. Pri pozitívnom náleze, AGCA sú rozoznateľné v epiteli črevnej sliznice ako hmlisté ohraničené, obláčikovité škvrny. Riedenie séra pre potreby nepriamej imunoflurescencie je v rozmedzí 1:10-1:1000. Testy môžeme vykonávať aj na bukových kultúrach adenokarcinómu hr. čreva línia HT29-18-N2, ktoré diferencijú do mucin produkujúcich buniek. Taktiež je možné použitie imunometód ako ELISA a Western blot.

Klinická relevancia

AGCA sú takmer výlučne detegovateľné u pacientov s ulceróznou kolitídou (UC) s prevalenciou 2-46%. Toto veľké rozpätie je dané použitím rôznych imunologických metód. Prevalencia UC u pacientov, ktorí boli jednoznačne diagnostikovaní ako pacienti s UC pomocou klinických, endoskopických a histologických vyšetrení bez ohľadu na výsledky serologických analýz bola 28%. Vo výnimočných prípadoch boli protilátky proti pohárikovitým bunkám prítomné u pacientov s autoimunitnou enteropatiou.

Indikácia

Protilátky proti pohárikovitým bunkám sú vysoko špecifické pre ulcerózna kolitídu.

  • Obrázok 1-2. AGCA

Literatúra

  • BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – MEAD GP. 1999. Advanced Atlas of Autoantibody Patterns. England: AR Bradwell, 1999. 112 s. ISBN 0704485109.
  • SHOENFELD, Y. – GERSHWIN, ME. – MERONI, PL. 2007. Autoantibodies. Second Edition. Italy: Elsevier, 2007. 862s. ISBN: 978-0-444-52763-9.
  • HUGES, RG. – SURMACZ, MJ. – KARIM, AR. et al. 2008. Atlas of Tissue Autoantibodies. Third Edition. United Kingdom: The Binding Site Ltd., 2008. 220 s. ISBN 9780704427013.
  • BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – JOHNSON, GD. 1997. Atlas of Autoantibody Patterns on Tissues. England: AR Bradwell, 1997. 103 s. ISBN 0704417790.
  • TARGAN, SR. – SHANAHAN, F. – KARP LC. 2005. Inflammatory Bowel Disease From Bench to Bedside. Second Edition. United States o america. 2005. 903 s. ISBN.