Pod skratkou ANLA rozumieme protilátky proti jadierkam. Tieto protilátky reagujú so širokou škáĺou jadierkových štruktúr, prakticky ich cieľové antigény sú každé funkčné kroky ribozomálnej transkripcie. ANLA sú v prevažnej miere asociované so systémovou sklerózou (SSc), ale v malej miere sa môžu vyskytnúť aj u pacientov s ďalšími autoimunitnými ochoreniami a karcinómmi. Avšak špecifická klinicá asociácia s rôznymi podtypmi ANLA protilátok naznačujú, že tieto protilátky sú potencionálne hodnotný diagnostický marker, najmä pre vysokorizikové skupiny pacientov. Tieto protilátky boli po prvý krát identifikované v roku 1962 Beckom pomocou nepriamej imunofluorescencie s použitím séra pacientov s autoimunitnými ochoreniami.

Antigény

Jadierko je zreteľne guľatá štruktúra, zložená z proteínov a ribozomálnej DNA (rDNA), nachádzajúca sa vnútri jadra buniek. Hlavnou úlohou jadierka je tvorba ribozómov, ale má aj ďalšie, menej objasnené funkcie. Počet jadierok sa pri väčšine stavovcov líši v závislosti od bunkového cyklu, zmiznú počas mitózy a po nej sa znovu objavia. Mikroskopicky je jadierko zložené zo štyroch základných komponentov: fibrilárne centrum (FC), denzný fibrilárny komponent (DFC), granulárny komponent (GC), a rDNA.

Detekčné metódy

Na detekciu protilátok proti jadierkam sa zvyčajne využíva metóda nepriamej imuofluorescnie na substráte HEp-2 buniek. Vzory, ktoré tieto autoprotilátky vykazujú sú: zrnitý (asociovaný s reaktivitou proti RNA polymeráze), homogénny (charakterizovaný pozitivitou anti-PM-Scl a anti-To/Th protilátkovou pozitivitou a chumáčovitý (pozorovaný v bunkách pri metafáze a asociovaný s protilátkami proti snoRNP). Medzi ďalšie metódy ktoré je vhodné na detekciu týchto autoprotilátok použiť sú imnoprecipitačné metódy a v niektorých prípadoch aj metóda ELISA.

Jadierka homogénne (PM-Scl)

Vzor

Homogénne farbenie jadierka spolu so slabým homogénnym alebo zrnitým farbením nukleoplazmy. Difúzne cytopolazmatické farbenie je viditeľné v mitóze bez fluorescencie oblasti kondenzovaných chromozómov.

Antigény

PM-Scl komplex sa skladá najmenej z jedenástich polypeptidov, z ktorých hlavné antigénne komponenty majú molekulovú hmotnosť 75kDa a 100kDa. Funkcia PM-sCl je neznáma ale predpokladá sa, že je zapojený do biosyntézy ribozómov.

Klinická relevancia

Tento vzor bol nájdený u 25-50% pacientov s myositis skleroderma overlap syndróme a v menšej miere pri jednotlivých ochoreniach (približne 3% pri systémovej skleróze a 8% pri myozitíde).

Jadierka homogénne(Th/To)

Vzor

Homogénne farbenie jadierka. Tiež môže byť prítomné farbenie nukleoplazmy a cytoplazmy.

Antigény

Anti-Th/To protilátky rozpoznávajú 40kDa proteín spoločný pre dva malé ribonukleoproteíny, ktoré obsahujú 7-2 RNA (RNáza MRP) a 8-2 RNA (RNáza P). RNáza MRP a RNáza P sú endo ribonukleázy. Zistilo sa, že anti-Wa protilátky vykazujú rovnaké vzory a tieto rozpoznávanjú 48kDa tRNA asociovaný proteín

Klinická relevancia

Vyskytujú sa približne pri 4-10% pacientov so systémovou sklerózou prevažne asociovaná s obmedzenou kožnou formou. Anti Th/To protilátky sa taktirž našli u pacientov s Raynaudovým fenoménom, SLE, polymiozitídou a reumatoidnou artritídou.

Chumáčikovité farbenie jadierka

Vzor

Zoskupenie veľkých granúl v jadierku v bunke počas interfázy, ktoré majú tendenciu k homogenite. Nenastáva farbenie nukleoplazmy, hoci stočené subjekty coiled bopdy môžu byť farbené ako nikeoľko jadrových bodiek. V mitóze dochádza k farbeniu kondenzovaného chromatínu.

Antigény

Cieľovým antigénbom je zvyčajne fibrilarín, 34kDa proteínová podjednotka malého jadierkového ribonukleoproteínu (snoRNP) vrátane U3snoRNP. Fibrilarín je taktiež súčasťou coiled body a je zapojený do spracovania ribozomálnbej RNA.

Klinická relevancia

Vysoká špecifickosť pre systémovú sklerózu, výskyt u približne 5% pacientov, môže byť spojená s pľúcnou hypertenziou. Anti-fibrilarín protilátky boli taktiež prítomné v sére od pacientov s hepatocelulárnym karcinómom. Častejšie u Afroameričanov.

Jadierka zrnité (RNA polymeráza I)

Vzor

Zrnité farbenie jadierka v bunkách v interfáze, často spojené s jemne zrnitým farbením nukleoplazmy. Počas mitózy sú často viditeľné jasné bodky v organizačnej oblasti jadierkan kondenzovaných chromozómov.

Antigény

RNA polymeráza I (RNAP I) komplex je lokalizovaný v jadierku a prepisuje gény pre prekurzor molekúl ribozomálnej RNA. RNA polymeráza II (RNAP II) a RNA polymeráza III (RNAP III) sú situované v nukleoplayzme. RNAc polymerázy sú multiproteínové komplexy, s niektorými polypeptidmi spoločnými pre viac ako jednu RNAP. Protilátky zvyčajne cross reagujú s RNAP I a III, RNAP I, II a III, alebo rozpoznávajú samostatnú RNAP II .

Klinická relevancia

Tieto protilátky sú vysoko špecifické pre systémovú sklerózu (4-20%), čiastočne asociované s difúznou kožnou formou a so zlyhaním srdca a obličiek. Anti-RNA polymeráza protilátky sú tiež dokázané pri SLE, reumatoidnej artritíde a MCTD.

Jadierka zrnité s mitotickými bodkami

Vzor

Typické farbenie jadierka v bunkách v interfáze. Pozorujeme fluorescenciu bodiek v oblasti kondenzovaného chromatínu v bunkách v procese mitózy. Tieto sú považované za oblasti organizácie jadierka (NORs).

Antigény

Protilátky sú proti NORs. Bolo opísaných niekoľko antigénov: hUBF/NOR-90, RNA polymeráza I a jadierkový ASE-I (predpokladanej molekulovej hmotnosti 55kDa, hoci sa ukazuje ako 90kDa viazaný v SDS-PAGE). hUBF má dve izomorfy (97kDa a 94kDa) a je RNA polymeráza transkripčný faktor.

Klinická relevancia

Jedná sa o nezvyčajný vzor, ktorý bol po prvý krát pozorovany v sérach pacientov so sklerodermiou a Raynaudovým fenoménom. Následne sa dokázala prítomnosť týchto protilátok u pacientov so SLE, RA a s malignitami.

Jadierka hrubo zrnité

Vzor

Hrubo zrnitá jadierková fluorescencia, ktorá sa môže javiť ako homogénna.

Antigény

RNA helikáza II/Gu (RH II/Gu), jadierková RNA helikaza, ktorá rozpletá dvojvláknovú RNA a taktieˇy spája jednovláknovú RNA. Toto hrá dôležitú úlohu v ribozomálnej RNA biosyntéze.

Klinická relevancia

Protilátky boli nájdené u pacientov so systémovou sklerózou, SLE, nediferencovaným ochorením spojivového tkaniva a gastrickej antrálnej vaskulárnej ektáze (tiež označovanú ako melónový žalúdok).

Indikácia

ANLA sú v prevažnej miere asociované so systémovou sklerózou (SSc), ale v malej miere sa môžu vyskytnúť aj u pacientov s ďalšími autoimunitnými ochoreniami a karcinómmi.

  • Obrázok 1-2. ANLA

Literatúra

  • SHOENFELD, Y. – GERSHWIN, ME. – MERONI, PL. 2007. Autoantibodies. Second Edition. Italy: Elsevier, 2007. 862s. ISBN: 978-0-444-52763-9.
  • BRADWELL, AR. – HUGHES, RG. 2007. Atlas of Hep-2 patterns. Third Edition. United Kingdon: The Binding Site, 2007. 129 s. ISBN: 978-0-704-42595-8.
  • PEEBLES, C. 2009. Fluorescent ANA´s and Beyond!. Korea, 2009. 110 s. ISBN: 1-60039-088.
  • BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – MEAD GP. 1999. Advanced Atlas of Autoantibody Patterns. England: AR Bradwell, 1999. 112 s. ISBN 0704485109.
  • KHANH, THO. – REVEILLE, JD. 2003. The clinical relevance of autoantibodies in scleroderma. Arthritis Research & Therapy, 2003. vol. 5, no.2. ISSN:147-6354. s. 80-93.
  • CHUNG, L. – UTZ, PJ. 2004. Utz,Antibodies in Scleroderma: Direct Pathogenicity and Phenotypic Associations. In Current Rheumatology Reports 2004, vol. 6. s 156–163.
  • JANWITYANUCHIT, S. – VMICHAPUNTU, M. – VERASERTNLYOM, O. – TOTEMCHOKCHYAKARN, K. – VATANASUK , M.. 1994. Antinucleolar Antibodies and Their Disease Association. Asian Pacific Journal of Allergy and Immunology. 1994. vol. 12. s 43-49.