Ako ATA označujeme protilátky proti štítnej žľaze. Štítna žľaza váži v priemere 15-20 gramov a pozostáva z dvoch lalokov lokalizovaných po stranách hornej časti trachey. Základnou funkciou štítnej žľazy je syntéz a sekrécia hormónov tyroxínu (T4) a kalcitonínu. Tyroxín, derivát tyroglobulínu, pôsobí na reguláciu bazálneho metabolizmu cez stimuláciu mitochodnriálnej respirácie a oxidatívnej fosforylácie. Kalcitonín napomáha vápnikovej homeostáze prostredníctvom redukcie koncentrácie vápnika v krvi. Základné autoimunitné poruchy štítnej žľazy sú:

Autoimunitná hypotyreóza: Taktiež známa ako Hashmitova choroba a autoimunitná tyroiditída. Jedná sa o zníženú aktivitu štítnej žľazy preukázanú nízkou hladinou tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3) a vysokou hladinou tyreotropného hormónu (TSH). Klinický obraz zahŕňa únavu, slabosť, mentálne zhoršenie, intoleranciu chladu, priberanie a suchú, hrubú a žltú kožu.

Autoimunitná hypertyreóza: Je charakterizovaná zvýšenou aktivitou štítnej žľazy, čo má za následok zvýšenie hladiny tyroidných hormónov. Klinický obraz zahŕňa hyperaktivitu, únavu, stratu hmotnosti, intoleranciu tepla a nadmerné potenie, zvýšenie srdcovej frekvencie a nepravidelný menštruačný cyklus.

Gravesova choroba: Hypertyroidná porucha podobná ako autoimunitná hypertyreóza spôsobená protilátkami proti TSH receptorom. Narušenie funkcie TSH receptorov sa ukáže ako nárast hladiny tyroxínu (T4) a zníženie hladiny TSH. Klinický obraz bude podobný ako pri autoimunitnej hypertyreóze, ale navyše môže dôjsť aj k oftalmopatiám.

Autoimunitná tyreotoxikóza: Hypertyroidný stav s klinickým obrazom podobným hypertyrodiným poruchám. Je to spôsobené nadmerným množstvom tyroxín hormónu, ktorý môže byť výsledkom nadprodukcie, zvýšeným vychytávaním štítnou žľazou alebo v dôsledku úniku v žľaze, pretože došlo k poškodeniu jej skladovacej funkcie.

Popôrodná tyreoiditída: Porucha spôsobená zápalom štítnej žľazy. Spočiatku prebytok hormónov štítnej žľazy mal za následok hypertyroidizmus, nasleduje hypotyroidizmus akonáhle sa hladina hormónov vyčerpá. Normálna funkcia štítnej žľazy sa vráti po 3-6 mesiacoch, keď sa štítna žľaza úplne zotaví.

Tyroglobulín protilátky

Antigény

Tyroglobulín je 660kDa dimér, ktorý je rozpustný vo vode a nájdený v tyroidných bunkách a folikuloch. Ako reakcia na hormón stimulujúci štítnu žľazu, tyroglobulín je syntetizovaný v drsnom endoplazmatickom retikule, jodizovaný a potom uskladnený v koloide. Súčasne, predtým syntetizovaný tyroglobulín končí v koloide a je rozdelený pomocou hydrolýzy a proteolýzy do dvoch jódovaných aminokyselín tetrajódotyronín (T4) a trijódtyronín (T3).

Detekčné metódy

Na detekciu týchto protilátok používame metódu nepriamej imunofluorescencie. Metóda sa vykonáva na kryorezoch opičej štítnej žľazy, kde protilátky proti tyroglobulínu vykazujú farbenie folikulov štítnej žľazy. Na detekciu týchto autoprotiláto sa tiež dajú použiť aj metódy ako EIA, rádioimunometóda a metóda hemaglutinácie.

Klinická relevancia

Protilátky proti tyroglobulínu sa zväčša objavia pred protilátkami proti tyroid peroxidáze a preto sa môžu za prve protilátky, ktoré sú prítomné pri poruchách štítnej žľazy. Tieto protilátky sú častejšie detegované u žien ako u mužov a sú spojené so zemepisnými oblasťami kde je nedostatok jódu. Anti-tyroglobulín protilátky sú asociované s autoimunitnou hypotyreózou (~75%), autoimunitnou hypertyreózou (~30%), tyrodiným adenómom a karcinómom(10-15%).

Indikácia

Pri podozrení na autoimunitnú hypotyreózu, autoimunitnú hypertyreózou a tyrodiný adenómom alebo karcinómom.

Tyroid peroxidáza protilátky

Antigény

Tyroid peroxidáza (TPO- kedysi známa ako tyroidný mikrozóm), je glykozylovaný na membránu viazaný enzým o hmotnosti približne 107kDa objavený v apikálnej membráne folikulárnych buniek štítnej žľazy. Tyroid peroxidáza oxiduje jód na aktivovaný medziprodukt, ktorý sa potom spojí so zvyškami tyrozínu v tyroblobulíne v lumene koloidných folikulov.

Detekčné metódy

Na detekciu TPO protilátok používame metódu nepriamej imunofluorescencie na tkanivových rezoch opičej štítnej žľaze. Tieto autoprotilátky vykazujú farbenie tyroidných epiteliálnych buniek. Na detekciu týchto autoprotiláto sa tiež dajú použiť aj metódy ako EIA, rádioimunometóda a metóda hemaglutinácie.

Klinická relevancia

Anti tyroid peroxidáza protilátky sa objavujú po počiatočnom poškodení tkaniva štítnej žľazy a sú častejšie detegované u žien a u pacientov so zemepisných šírok chudobných na jód. Anti TPO protilátky sa objavujú pri autoimunitnej hypotyreóze (~100%), popôrodnej tyroiditíde (~66%), Gravesovej hypotyreóze (~75%), primárnom Sjögrenovom syndróme (~11%), sekundárnom Sjögrenovom syndróme (~17%), reumatoidnej artritíde (~7%) a pri zdravých darcoch krvi (~10%). Pozitivita anti-TPO protilátok je tiež spojená s narastajúcim rizikom neplodnsoti u mužov.

Indikácia

Anti TPO protilátky sa objavujú pri autoimunitnej hypotyreóze, popôrodnej tyroiditíde, Gravesovej hypotyreóze, primárnom Sjögrenovom syndróme, sekundárnom Sjögrenovom syndróme, reumatoidnej artritíde a pri zdravých darcoch krvi. Pozitivita anti-TPO protilátok je tiež spojená s narastajúcim rizikom neplodnsoti u mužov.

Protilátky tyreotropného hormónu

Tiež označované aj ako protilátky proti receptoru hormónu stimulujúceho tyreotropín.

Antigény

Tyrotropný receptor je transmembránový proteín o hmotnosti približne 100kDa, ktorý sa nachádza pripojený k povrchu plazmatickej membrány thyrocytov. Hormón stimulujúci štítnu žľazu sa viaže na receptory a následne stimuluje syntézu a uvoľňovanie tyroglobulínu.

Detekčné metódy

Na detekciu protilátok tyreotropného hormónu nemožno použiť metódu nepriamej imunofluorescencie. Na ich detekciu sa využívajú metódy ako EIA, rádioimunometóda a metóda hemaglutinácie.

Klinická relevancia

Protilátky proti tyrotropnému receptoru sú asociované s autoimunitnou tyreotoxikózou, Gravesovou chorobou, primárnou hypotyreózou, autoimunitnou hypertyreózou a taktiež s ochoreniami, ktoré nie sú spojené so štítnou žľazou ako sú systémový lupus erythematosus a systémová skleróza. Protilátky majú odlišný efekt v závislosti od miesta cieľového antigénu. Antigénu môžu buď stimulovať, inhibovať alebo nemajú žiaden identifikovateľný efekt na tyrotropné receptory. Diskriminácia medzi týmito protilátkami môže byť užitočná pre diagnostiku ochorenia a následnú liečbu. Hladiny protilátok tyrotropných receptorov môžu korelovať s aktivitou ochorenia Gravesovej choroby a preto môžu byť užitočné ako prediktor potenciálneho relapsu.

Indikácia

Protilátky proti tyrotropnému receptoru sú asociované s autoimunitnou tyreotoxikózou, Gravesovou chorobou, primárnou hypotyreózou, autoimunitnou hypertyreózou a taktiež s ochoreniami, ktoré nie sú spojené so štítnou žľazou ako sú systémový lupus erythematosus a systémová skleróza.

  • Obrázok 1-2. ATA

Literatúra

  • HUGES, RG. – SURMACZ, MJ. – KARIM, AR. et al. 2008. Atlas of Tissue Autoantibodies. Third Edition. United Kingdom: The Binding Site Ltd., 2008. 220 s. ISBN 9780704427013.
  • BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – JOHNSON, GD. 1997. Atlas of Autoantibody Patterns on Tissues. England: AR Bradwell, 1997. 103 s. ISBN 0704417790.
  • SHOENFELD, Y. – GERSHWIN, ME. – MERONI, PL. 2007. Autoantibodies. Second Edition. Italy: Elsevier, 2007. 862s. ISBN: 978-0-444-52763-9