Protilátky proti antigénom Purkyňových buniek (anti-Yo) sú asociované s degradáciou štruktúr mozočku. Yo protilátky sa vyskytujú prevažne v cytoplazme Purkyňových buniek a sú cieľom pre autoprotilátky typu 1 – PCA1. Protilátky proti neuronukleárným antigénom se vyskytujú pri paraneoplastických neurologických syndrómov, ako sú paraneoplastická cerebrálna degenerácia, Stiff-man syndróme, Opsoklonus-myoklonus-ataxia syndróme (polymyoklonálný syndróm) a senzomotorické nueropatie/encefalomyelitídy.

Antigény

Imuno-elektrónová mikroskopia ukázala, že anti-Yo protilátky viažú k zhluku ribozómov, k zrnitému endoplazmatickému retikulu a na Golgiho komplex, vezikuly Purkineho buniek. Western blot analýza zvyčajne ukazuje protilátky proti trom proteínom o hmotnosti 34, 52 a 62 kDa. Jedná sa o proteíny súvisiace s degeneráciou mozočka, CDR34, CDR62 (CDR1), CDR62CD2). CDR2 je hlavný autoantigén a je exprimovaný v cerebelu, v mozgovom kmeni a v intestinal mucosa.

Detekčné metódy

Na detekciu anti-Yo protilátok používame metódu nepriamej imunofluorescencie na kryorezoch mozočka. Tieto protilátky farbia cytoplazmu Purkyneho buniek zrnitým spôsobom, jadro ostáva nezafarbené. Hladiny putoprotilátok nad 1/500 pri nepriamej imunofluorescencií sú považované za pozitívne, špecifiká, ktoré dávajú sa blížia k 100%. Je dôležité rozlíšiť anti-Yo protilátky od ne-Yo protilátky Purkyňových buniek, ktoré môžu byť asociované s Hodgkinovou chorobou (Tr/PCA-Tr) a PCA-2 protilátkami. Špecifita môže byť potvrdená Western blotom.

Klinická relevancia

Tieto protilátky sú asociované so subakúntou cerebelárnou ataxiou u pacientov s karcinómom ovárií a prsníkaa (90% prípadov) a zriedkavejšie u pacientov s tumorom maternice, vajcovodu a pľúc. 99% prípadov sú ženy. Klinické príznaky nie sú späté s disfunkciou mozočku a môžu zahŕňať periférnu neuropatiu. Pacienti so sugestívnymi klinickými príznakmi by mali byť vyšetrený na prítomnosť anti-Purkyne buniek na tkanivwe cerebela. Okrem vzácnych výnimiek, anti-Yo protilátky sa vyskytujú pri gynekologických nádoroch a ich prítomnosť by mala byť signálom na začatie pátrania po okultnom nádore. V súčasnosti, hlavná úloha pri identifikácií anti-Yo protilátok je ich včasná diagnostika tumorov, ktorá by mohla umožniť včasnú liečbu, hoci neurologické zlepšenie nie je obvyklé.

Indikácia

Tieto protilátky sú asociované so subakúntou cerebelárnou ataxiou u pacientov s karcinómom ovárií a prsníkaa (90% prípadov) a zriedkavejšie u pacientov s tumorom maternice, vajcovodu a pľúc.

  • Obrázok 1. Yo

Literatúra

  • HUGES, RG. – SURMACZ, MJ. – KARIM, AR. et al. 2008. Atlas of Tissue Autoantibodies. Third Edition. United Kingdom: The Binding Site Ltd., 2008. 220 s. ISBN 9780704427013.
  • BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – JOHNSON, GD. 1997. Atlas of Autoantibody Patterns on Tissues. England: AR Bradwell, 1997. 103 s. ISBN 0704417790.
  • BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – MEAD GP. 1999. Advanced Atlas of Autoantibody Patterns. England: AR Bradwell, 1999. 112 s. ISBN 0704485109.
  • SHOENFELD, Y. – GERSHWIN, ME. – MERONI, PL. 2007. Autoantibodies. Second Edition. Italy: Elsevier, 2007. 862s. ISBN: 978-0-444-52763-9.